reklama

Dnes mám šťastný deň

„Koľko rokov sa dožije pes? Dvadsať? Tridsať?“- nahlas som si zauvažovala jedno krásne slnečné popoludnie, práve také ako dnes. „Ale kdeže, možno tak desať, dvanásť rokov,“ schladila ma spolubývajúca. Zmrazilo ma. „Znamená to, že môj pes Pito bude s nami „už len“ šesť rokov?“- nahlas som si zúfala. Vybrali sme sa chmúrne myšlienky vychodiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Spoza rohu, z telefónnej búdky sa vyrútilStafordteriér. Pre vysoký živý plot ho nebolo vidieť, ale prechádzame tadiaľdenne, je to hneď pred naším domom, takpovediac na prahu. Mohutný pes, hocitelefonujúci majiteľ ho mal stále na vodítku, sa vražedne zahryzol Piťovi dokrku. Oceľové čeľuste neotvoril, kým sme ho nezačali topiť minerálkouz fľaše. Na ulici sa nazbieralo slušné obecenstvo, majiteľ svojho psamlátil reťazou, kopal, Piťo mu chvíľku hrýzol gambu, chvíľu vrešťal na raty. Jasom sa snažila Pitíka pevne držať, v snahe zabrániť trhaniu. Hroznéčeľuste sa otvorili až po niekoľkých dlhokánskych minútach, keď sme beštiinaliali do papule vodu. Pitík sa otriasol, tri červené dierky smevydenzifikovali slivovicou, a na ulici nás začali zdraviť neznámi svedkovia,pre ktorých je Piťo hrdina.
O týždeň mu narástla na krku veľká hrča.Bola plná hnisu, museli ho hneď pod narkózou rezať. Dva týždne bral lieky protibolesti a antibiotiká, desať dní mu z otvorenej, nedošitej rany nakrku trčala trubička na odvádzanie hnisu.
Uvedomila som si, že ani tých šesť rokov, hociverím, že ich predsa bude viac, nie je málo, vzhľadom na fakt, že nikdynevieme, čo čaká za rohom. Šťastie je prítomnosť, kto len čaká na časy, kedybude šťastný, sotva sa dočká. Treba ho prežívať a uvedomovať si ho.
Ako jadnes. Do lekárne k nám na metadon prišiel pravidelný zákazník. Len čo sanapil modrozelenej tekutiny, precedil cez zuby, s tvárou podobnesfarbenou, že ide zvracať. Odskakujúc mu z cesty, stihla som ho navigovaťku košu. Hoci ani jelene v ruji by sa za jeho výkon nehanbili, ja som bolašťastná. Nielenže, ako mi neskôr sám potvrdil, som mala šťastie, že neovracalmňa, obrou súhrou okolností trafil presne kam mal, a tak sme nemuselivôbec nič upratovať.
Pripomenulo mi to príhodu z detstva. U babky nalesnom chodníku som sa asi ako päť ročná pristavila pri malinčí, že si troškuzmlsnem. Šup ho tam, hneď som zmastila zo päť šťavnatých krásavíc,a upaľovala za tatom. Práve vo chvíli, keď so sa obrátila a spravilaprvý krok, na mieste, kde som mala pred mikrostotinou tvár, z húštinyvyletela červená tehla. Hoci tato to tam celé presnoril a tehly na okolínikde neboli, táto záhada sa nikdy nevysvetlila. Aj vtedy som malašťastie.
Rovnako ako dnes. Po práci som opäť vybralavyvenčiť psa. Vykračovala som si spokojne, dumajúc, slniečko môj mozogpomaličky opantávalo hormónom šťastia. Keď tu zrazu, zhučala vedľa mojej hlavy,pomedzi konáre stromov, golfová loptička. Len, len, že ma netrafila, bola tocelkom slušná pecka. Že som mala šťastie? Hej, neoplatí sa veru venčiť psa nagolfovom ihrisku. Hoci mám dnes ten šťastný deň. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Hana Roháčová

Hana Roháčová

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som dobrodruh, separujem odpady, ľúbim bryndzu a snažím sa v živote nachádzať súvislosti. Zoznam autorových rubrík:  Ako som s čertom tancovalaNačuralSúkromné Stalo saV takej jednej hlave

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu