reklama

Milenka

…Je v mojich myšlienkach, v mojich rozhovoroch, slovách. Neustále s ňou v mysli komunikujem. Konečne i telom podávam informáciu o svojich pocitoch, vnemoch, náladách. Zo seba a cez seba. Láskou vtláčam svoju pečať, jej odovzdávam právo na existenciu, potom ju opustím a ona o mne rozpráva, akoby recitovala moje básne. Chcem rozdávat pozitívnu energiu, a ona ju prijíma. Bola to len myšlienka na počiatku, najkrajšia cesta, materiál, ktorý evokuje..., provokuje, posúva ma dopredu. Konečne nie som viazaný, vytváram emóciu bez mantinelov a škatuliek. Fungujem ako transformátor. Pretváram zážitky, sny, fantáziu. Rád sa popasujem s anatómiou, cez ktorú sa dostávam k psychike, k psychológii. Mäkké časti ma navádzajú k detailom. Pevný materiál veľa skrýva, avšak necháva tušit. Existujú pravidlá záväzné pre všetkých, každý však vždy ostáva sám sebou, slobodný…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Ema skamenela. Práve si prečítala pokrčený papier, čo vypadol jej manželovi z vrecka bundy. Za niekoľko sekúnd jej myseľ premietla film jej manželstva. Dve dospelé deti a manžel, s ktorým si bola čím ďalej vzdialenejšia. Ema sa neisto zviezla na najbližšiu stoličku.

“Milenka? Ako dlho sme sa už spolu nemilovali. Veď už ani nespávame v jednej spálni.” Takmer hanblivo si utrela slzu, ktorá jej znenazdajky pripomenula dvoch bláznivých romantikov, tráviacich ten svoj príbeh v horách, medzi šumiacimi stromami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

“Nie, nemyslím, že som málo atraktívna. Hoci, úprimne, na sex už ani nemám veľkú chuť. To nemôžem celkom zvaliť na neho. Och, ako sme sa len ľúbili. Kde je to teplo, energia, ako sme spolu žiarili?!”

Ema opäť zdvihla papier pred seba a znova si ho neveriacky prečítala.

“Milenka. Hm, veď je to atraktívny, zaujímavý muž v strednom veku. Naozaj si to myslíš, Ema? Prečo potom ani veľmi nežiarliš? Ako často si si želala, aby si našiel frajerku a ty si to potom mohla analyzovať s kamoškami? Alebo chceš umlčať pocity viny, že ho ukracuješ o jednu zo základných a najobľúbenejších manželských povinností? Ema, Ema, si ty ešte vôbec schopná niekoho ľúbiť?”

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do miestnosti znenazdania vošiel Cyril. Vyzeral tak šťastne. Doslova žiaril. Ale keďže mali opäť raz tichú domácnosť, neponáhľal sa Eme vysvetliť dôvod svojej radosti. Len si zas potichu sadol k tomu prekliatemu počítaču, ako ho Ema volala.

Cyril bol úspešný ekonóm v úspešnej firme. Jeho láskou však bolo sochárstvo. Troška času, ktorý nemal rád a skracoval ako mohol, chvíľky nútený stráviť s manželkou, trávil chrbtom obrátený k nej, pri počítači. V poslednom čase sa takmer nerozprávali. Práve prežívali dvadsiaty tretí rok manželstva. Cyril nemal svoju ženu rád už dlho. Cítil sa terorizovaný jej neustálym prenášaním jeho nedopitej šálky kávy, experimentovaním pri varení, ktoré väčšinou skončilo katastrofou a škvŕkaním v bruchu. Neznášal jej rádobyvtipné poznámky na jeho adresu, ktoré ho urážali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Och, zas mi napadlo to šampanské. Táto príhoda mi bude dvíhať tlak hádam do konca života. Milénium bola príležitosť kúpiť šampus,” rozpomína sa pomaly v duchu. Odložil si ho do chladničky. Na Silvestra o polnoci, keď ho so synom chceli otvoriť, nebolo tam. Ema len sarkasticky poznamenala, že ho dala susedke, lebo vraj zabudla na jej narodeniny a nič iné doma na porúdzi nebolo. Cyril ju neznášal za to ako sa mu všemožne snažila pokaziť i najmenšiu radosť. Už dlho vedľa seba žili ako cudzinci. A v poslednom čase sa už ani nerozprávali. Preto Cyrila prekvapilo viac, že Ema na neho vôbec znenazdajky prehovorila ako to, čo vravela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Prečo si mi nepovedal, že si si našiel milenku? Myslíš, že to musíš predo mnou tajiť? Myslíš, že na tom záleží?” – spýtala sa viac unavene ako ubolene.

Cyril neodpovedal. Nevedel o čom to jeho žena zasa hovorí. Mal síce viacero mladých priateliek, ktoré obdivovali jeho sochy, a ktoré ho kŕmili svojou mladou sviežosťou. Ale hoci niektoré mu stáli nahé ako modelky a zdôverovali sa mu so svojimi najtajnejšími myšlienkami, nikdy neprekročil hranicu a nevystúpil z tieňa staršieho priateľa. Kým takto mlčky premýšľal, prepočul ďalšiu manželkinu výčitku. Aj na tú odpovedal len mlčaním. Aj tak vždy všetky jeho slová prekrútila.

“Je to vážne?”, spýtala sa. “Si pripravený začať nový život? Všetko po vyše dvadsiatich rokoch zahodiť? Zničiť?”

Cyrilovi konečne svitlo. “Ema už teda o tom vie. Ani nevyzerá veľmi nahnevane. Možno je to aj lepšie. Ale ako sa to mohla dozvedieť? Veď ju nikomu nespomínal. Tešil sa z nej potajmä. Asi to bol ten somár Jerguš,” hútal v duchu.

“Už som sa rozhodol. Všetko je podpísané. Zajtra ti ju predstavím,” usmial sa Cyril šťastne. Vedel, že Ema bude žiarliť. Keď uvidí akým šťastným ho robí už len predstava na ňu. Jeho novú priateľku. Odteraz s ňou bude tráviť všetok svoj čas. Ak ho chce Ema stretávať, musí sa s ňou tiež spriateliť.

“Aký je šťastný. Ako chlapec. Je to predsa ten mladík so steblom trávy v kútiku úst, čo si frajersky odhadzoval ofinu. Neblázni, veď ho predsa poznáš. Cyril si ofinu stále frajersky predhadzuje, ale ty to teraz neznášaš! A teraz cítiš horkú chuť v ústach a bolesť v podbrušku. Závisť. Pozri, aký je šťastný. A vôbec ťa k tomu nepotrebuje. Už nebudeš súčasťou jeho života. Si slobodná, už stačí nájsť len šťastie. Ale kde?!”

Cyrilova myseľ je však sústredená na niečo celkom iné. “Nemáme my dvaja ešte predsa len šancu? Kedy sme prestali byť párom? Čo pretrhlo to silné puto, čo nás spájalo? Nie, nebuď hlúpy, tadiaľ cesta nevedie. Zajtra tie dve budeš konfrontovať. Minulosť s budúcnosťou…”

Napätie v izbe pomaly opadlo. Hoci väčšina opäť ostala nevypovedaná, zavládlo prímerie. Aspoň na teraz a opäť v absolútnom tichu. Ema odišla do kúpeľne, umyť sa, kým Cyril surfoval po internete O pol hodinku už čítala životopis Margaret Teacherovej v posteli.

Aj Cyril sa pomaly pobral do postele. V inej izbe. V kúpeľni si práve umýval zuby, keď mu do oka zasvietil biely papier vykukujúci spomedzi manželkiných vyzlečených vecí. Keď sa mu prizrel bližšie, spoznal svoj rukopis. “Aha, tak tu teda je. Nesmiem naň zajtra zabudnúť, tento textík je veľmi dôležitý. Celkom sa mi podaril,” pyšne sa usmieva Cyril na Cyrila v zrkadle. Už sa nevie dočkať ako zajtra povie deťom, že dal v práci výpoveď, prenajal si priestory pre dielňu i galériu, a ide sa naplno pustiť do kariéry sochára. Veď jeho dielka sa už teraz celkom slušne predávajú. Ema tento plán nikdy nepodporovala, ale teraz nemá na výber. O niekoľko dní bude hotová aj internetová stránka, preto nesmie zabudnúť vziať ten papier so sebou. Požiadali ho napísať vyznanie, vyznať sa z lásky k tvorbe, k soche. Má to byť otvarák. Tak sa fakt snažil. Veď otvoriť galériu, to je ako nájsť si milenku…

Hana Roháčová

Hana Roháčová

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som dobrodruh, separujem odpady, ľúbim bryndzu a snažím sa v živote nachádzať súvislosti. Zoznam autorových rubrík:  Ako som s čertom tancovalaNačuralSúkromné Stalo saV takej jednej hlave

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu